Way of the Destiny - Spomienky

Po zásahu kliatbou Sirius padal cez záves. Myslel si, že tu sa jeho život končí. Smrť však nebola to, čo ho tu čakalo. Tu ho čakali iba jeho vlastné spomienky a Sirius ešte netušil, že pri opätovnom prežívaní bude postavený pred toho najprísnejšieho sudcu. Pred seba samého. Bude sa musieť vysporiadať s vlastným svedomím.

Preletel cez záves a chvíľu padal. Bol ešte v bezvedomí zo zaklínadla, ktoré naňho jeho sesternica Bellatrix poslala. Po chvíli sa prebudil a uvedomil si, že padá. V tej chvíli ho však osvietilo oslnivo biele svetlo a on mal pocit, že je také silné, že svieti aj priamo cez neho. Po chvíli tá žiara ustala a Sirius už nepadal. Vlastne ani neležal, ani nestál. Akoby sa vznášal vo vzduchu. Nemohol sa však pohnúť. Zrazu uvidel pred sebou tisíce a tisíce rôznych obrazov. Keď sa im bližšie prizrel, uvedomil si, že to sú momenty z jeho života. Mal pocit, že sú tu všetky. Od absolútne nepodstatných, ako už asi stá bitka od jeho matky až po svadbu Jamesa a Lily a nakoniec aj ich smrť. Zrazu jeden z obrazov vystúpil do popredia a on uvidel sám seba v detskej kolíske, keď mal iba niekoľko mesiacov. Znechutene počúval svojich rodičov, ako sa rozplývajú, že práve on bude pýchou rodiny. Že bude ten, ktorý zachová rodinné tradície. Nemohol si pomôcť, ale musel sa znechutene usmiať nad týmito spomienkami aj keď pôvodne nevedel, že ich vôbec má. Nenávidel svojich rodičov. Áno, znelo to zvláštne, ale bola to pravda. Sirius od malička nenávidel svojich rodičov. Táto nenávisť, hoci bola zvláštna, mala mnoho dôvodov. Sirius vôbec nesúhlasil s názormi svojej rodiny. Z tohto však ešte nevyplývala skutočná nenávisť, ktorá sa neskôr vyplavila na povrch. Nenávidel najmä svoju matku. Otcovi bol absolútne ľahostajný. Ten sa staral iba o Regulusa. Ale matka otca v plnom rozsahu otca zastúpila. Keď prejavil akýkoľvek, čo i len najmenší nesúhlas, zasiahla ho nejaká bolestivá kliatba.

Keď bol mladší, matka naňho používala slabšie kliatby, ktoré spôsobovali najmä rezné zranenia, ako napríklad Sectusempra. Čím bol Sirius starší, prejavoval tým viac rebélie a nesúhlasu. Jeho matka však verila, že zlomí jeho vôľu a donúti ho podriadiť sa rodine. V niektorých chvíľach života, ktoré sa mu teraz opätovne vybavili, mal pocit, že jeho matka zasvätila celý svoj život túžbe zlomiť ho a donútiť, aby sa podriadil. So zvyšujúcim sa vekom prichádzali aj tvrdšie kliatby. Ak mu spočiatku spôsobovala iba rezné zranenia, tak neskôr mu do rán prisypala soľ a neskôr aj kvapku kyseliny. Sirius sa však za nič na svete nechcel podriadiť. A tak, keď bol už dosť starý na to, aby nastúpil do Rokfortu, prešla na Cruciatus.

Zrazu mu pred oči vyskočila ďalšia spomienka. Práve sa vracal zo štúdií z prvého ročníka. To však ešte netušil, čo ho čaká doma. Večer vstúpila do jeho izby jeho matka. Ani ho len nepozdravila. Siriusovi to nevadilo. Bol zvyknutý na takýto prístup. Ale predsa sa pri matkinom príchode trochu zachvel. Bolo to už niečo, ako prirodzený reflex. Matkin príchod preňho vždy znamenal len rôzne bolestivé kliatby. Podvedome dúfal, že tentokrát to bude inak, ale už tomu v skutočnosti neveril.

"Kam ťa zaradil Triediaci klobúk?" opýtala sa ho chladne.

"D- do Chrabromilu." odvetil roztrasene. Matka sa len chvíľu ticho prechádzala po izbe. Zrazu sa však otočila a skríkla.

"Crucio!" Siriusovým telom začali prechádzať vlny ohromnej bolesti. "Nechal si sa zaradiť k humusákom a muklom. Si hanba celej rodiny. Presne, ako tvoja sesternica!" kričala naňho jeho matka a jej zlosť a nenávisť zosilňovali Cruciatus.

Keď sa Sirius po mnohých rokoch díval na tú spomienku, nechápal, prečo z domu neušiel oveľa skôr. Nechápal, ako mohol toľké roky vydržať v dome ľudí, ktorými tak pohŕdal. Vynorila sa mu spomienka na jednu hádku s bratom. Nespomínal si presne kvôli čomu sa hádali. Pamätal si však, že ho Regulus tak rozčúlil, že naňho použil zaklínadlo. Na to, čo nasledovalo po tom už do konca života nezabudol. Po tom súboji Sirius ušiel do svojej izby a zavrel sa tam. Netrvalo dlho a ozvalo sa zaklopanie. Sirius to samozrejme ignoroval. O chvíľu počul slabé puknutie a do jeho izby sa premiestnil Kreacher.

"Pani hovorí, že máte okamžite prísť do knižnice, mladý pán." povedal Kreacher a pri odchode sa zvláštne chichotal. Sirius z toho nemal dobrý pocit, ale napriek všetkému vzdoru a odporu, ktorý v sebe mal sa pre tentokrát podvolil a pobral sa do knižnice. V knižnici bola podľa jeho očakávaní jeho matka.

"Volala si ma? Mama?" posledné slovo vyslovil s obzvlášť silným nádychom irónie v hlase.

"Áno." povedala pokojne a Sirius sa čudoval že po toľkej irónii, ktorú vložil do hlasu sa ešte neváľa na zemi po zásahu Cruciatom. "Silencio!" skríkla jeho matka. Sirius nemohol vykríknuť, ale na tvári sa mu objavil prekvapený výraz. "Crucio!" vykríkla dnes už druhú kliatbu. Takto ho s malými prestávkami mučila asi dve hodiny. Potom vstala a pristúpila bližšie k nemu a stále naňho pôsobilo umlčiavacie kúzlo. "Drahý synček. Ver mi, že by som tu s tebou zostala ešte dlhšie, ale je tu niekto, kto by sa s tebou tiež rád "pohral" a preto ťa ešte nechcem celkom vysiliť." povedala mu sladkým hlasom a pri tom s pôžitkom pozorovala Siriusov vyľakaný a zmučený výraz. Nechala ho tam ležať v bolestiach asi pol hodinu, keď sa vrátila s ďalšou osobou. Sirius čakal naozaj kohokoľvek. Ale nečakal, že jeho matka privedie jeho sesternicu. Bellatrix Blackovú. Tá sa pobavene usmiala, keď videla v akom je Sirius stave. "Necham vás samých." povedala s pobaveným úsmevom na tvári a odišla. Bellatrix sa zasmial a kľakla si k Siriusovi.

"Nikdy by som nepovedala, že ťa uvidím v takomto stave, drahý bratranec." povedala a z hlasu jej znelo chladné pobavenie. Siriusov pohľad hovoril viac, ako by dokázali slová. Z jeho pohľadu sršala nenávisť a trochu aj beznádej, že sa nemôže brániť. Bella sa na jeho výraze zabávala. Keď Sirius s odstupom sledoval túto svoju spomienku, uvedomil si, že tento moment jeho života odštartoval jeho nenávisť voči Belle. Netušil však, že keby videl do jej myšlienok, tak by zmýšľal úplne inak. Sirius však túto možnosť nemal. Mal možnosť iba sledovať svoju stále vzrastajúcu nenávisť v roky starých spomienkach. Bol však rád, že sa mu podarilo ju obrať o dom Blackovcov. Sirius nepredpokladal, že by mohol v blízkej dobe zomrieť, ale aj tak zariadil, aby dom dostal Harry. Nebola to nijaká výhra, ale aspoň ho nedostane ona a rád tam môže mať aj naďalej svoje sídlo. Zrazu sa však znovu objavilo biele svetlo a Sirius mal pocit, že sa s ním všetko točí.